Wellness in God

V roku 2008 vznikla iniciatíva organizovať duchovné obnovy pre ženy, ktoré dostali postupne názov Wellness in God. V súčasnosti prebieha táto duchovná obnova v spolupráci s Arcidiecéznym centrom pre rodinu v Bratislave pod vedením Moniky Juckovej a dona Mariána Valábeka. Duchovné obnovy sa v minulosti uskutočnili na rozličných miestach, v ostatných rokoch pri Slnečných jazerách v Senci a zúčastňuje sa na ňom okolo 70-90 účastníčok. Na podujatí spolupracuje aj Oratórium svätého Filipa Nériho službou spovedania a prednáškami. 

 

"Tieto obnovy žien, ktoré už sa stali tradíciou, dostali spontánne názov Wellness in God. Tento názov mal naznačiť, že si tu ženy aj fyzicky aj psychicky oddýchnu, je tu aj „wellness“ v tom fyzicko-psychickom slova zmysle a určite potrebujeme aj takúto „rekreáciu“. Niečo také poznali aj v najprísnejších kláštoroch. „Ak je tetiva luku stále napnutá, môže sa zlomiť“. Je potrebné aj určité uvoľnenie, nervové, psychické i fyzické. Ale súčasná doba neposkytuje skutočný odpočinok, pretože ho hľadá výlučne v uspokojovaní príliš povrchných potrieb. Wellness, ako ho predstavuje dnešná doba, nedáva skutočné blaho. Človek má oveľa hlbšie potreby, ako je egoistické uspokojenie, ktoré kresťanská tradícia zhrnula do pojmu concupiscentia, žiadostivosť, a nemyslela tým iba tie najnižšie fyzické pudy, ale celú zmyslovosť, vášne, emócie. Človek má oveľa hlbšie a osobnejšie potreby, je to najmä osobná potreba lásky, priateľstva, prijatia, sebarealizácie, rastu.

Moderná psychológia hovorí o hierarchii túžob v ľudskom srdci.  Abraham Harold Maslow, americký psychiater a psychológ skúmal hierarchiu ľudských túžob a potrieb a zostavil tzv. Maslowovu pyramídu ľudských potrieb. Na samotnom spodku pyramídy sú najnižšie a najbezprostrednejšie túžby – biologické, fyziologické potreby (potreba dýchať, spať, jesť, piť a pod.), vyššie potom sú potreby istôt (istota zamestnania, príjmu, bezpečnosť, istota rodiny, zdravia, sociálneho zabezpečenia), potom nasledujú potreby spoločenské (priateľstvo, partnerský vzťah, potreba rodiny, vlasti, sociálnej skupiny), potom nasledujú ešte vyššie potreby a túžby po dôležitosti (rešpekt zo strany okolia, ocenenie, uznanie, prestíž, vplyv, spoločenské postavenie, sloboda a nezávislosť). Na samom vrchu pyramídy túžob je túžba po sebarealizácii (inštinktívna túžba niečo dokázať, využiť svoje schopnosti, niečo po sebe zanechať, vytvoriť, byť účastným na nejakom diele). Ale Maslow veľmi správne podotýka, že nad pyramídou ľudských potrieb je ešte jedna, najdôležitejšia a najvyššia, hoci najmenej bezprostredná a najmenej naliehavá, a to je túžba po transcendentnosti, sebaprekročení. Je to vlastne túžba, ktorá je túžbou po Bohu, je to túžba po naplnení konečného a posledného zmyslu ľudskej existencie. Ak táto zostane nenaplnená, človek nemôže dosiahnuť šťastie.

Preto kresťanská tradícia má svoju vlastnú predstavu toho najhlbšieho „wellnessu“, ktorý nazýva výrazom beatitudo, blaženosť[1]. Je to cieľ života človeka, a blaženosť človek dosiahne vo videní Boha. Ježiš naznačil cestu, ako sa stať blaženým v „blaženstvách“ alebo ako ich poznáme „blahoslavenstvách“. Preto názov Wellness in God naznačuje toto zameranie skutočného kresťanského Wellnessu, večnej blaženosti v Bohu. Svätý Filip Néri hovorieval v tomto zmysle, že niet skutočnej rekreácie (la ricreazione) bez Stvoriteľa (il Creatore). Pán Ježiš naznačil jediný dôsledný a posledný spôsob odpočinku, ktorý máme na mysli aj keď sa modlíme za „odpočinutie večné“: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním ( ἀναπαύσω - dám vám odpočinok, občerstvím vás). Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok ( ἀνάπαυσιν) pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 28-30). Ježiš vyzýval svojich učeníkov strávených v službe a obliehaných potrebami ľudí: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte ( ἀναπαύσασθε)." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.“ Táto ἀνάπαυσις je ten najlepší "wellness in God" pre človeka.

Avšak svetáctvo sa dostáva do kresťanskej spirituality aj prostredníctvom moderného gnostického pokušenia. Pápež František upozorňuje na toto „čaro gnosticizmu, viery uzatvorenej do subjektivizmu, v ktorom človeka zaujíma len určitá skúsenosť alebo určitý rad úvah a poznatkov, ktoré vraj dokážu priniesť útechu a svetlo, ale daný človek  v konečnom dôsledku zostane pre ne zatvorený v imanencii svojho vlastného rozumu a citov” (EG, 94). A tak “prechádzame k tomuto tak trochu zľahčenému „soft“ náboženstvu, kdesi vo vzduchu a na ceste gnostikov”. V Caserte povedal kňazom: “Hovorí sa, že v tejto dobe upadla religiozita, ale ja si to veľmi nemyslím. Pretože sú tu prúdy, školy intímnej religiozity, ako gnostici, ktorí robia pastoráciu podobnú predkresťanskej modlitbe, predbiblickej modlitbe, modlitbe gnostickej, a gnosticizmus vstúpil do Cirkvi cez tieto skupiny súkromnej, intimistickej zbožnosti. Toto nazývam intimizmom. Intimizmus nie je dobrý, je to čosi iba pre mňa, že som pokojný, cítim sa plný Boha. Je to trochu ako ísť cestou New Age, hoci to nie je to isté.” Ak je modlitba iba afektívna, citová, zážitková, bez pokrmu zjavených právd a skutočného priateľstva s Bohom, tak sa premení na egoistický sentimentalimus. Wellness in God sa chce vyhnúť takejto "soft" nábožnosti" (Juraj Vittek, Wellness in God 2017, Senec).

 


[1] Sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologiae (STh), I-II, q. 1.

 

Kontakt

Juraj Vittek Rímskokatolícka Cirkev
Farnosť Svätej Rodiny - Petržalka II.
Námestie Jána Pavla II. 1
P. O. Box 87
BRATISLAVA 5
851 02
Slovakia
juraj.vittek@gmail.com